TÝRUS, SIDON A BYBLOS (z príhovoru o. Jána Majerníka)

TROCHU POLITIKY

Týrus a Sidon sú krajom hnutia Hizballáh. Prevažná časť obyvateľov sú tu šiiti. Tento kraj bolo ešte nedávno často vidieť v televízii, veľa ráz ho ostreľoval Izrael. Izrael má iný pohľad na hranice s Libanonom ako Libanončania. Mnohí židovskí rabíni hovorili, že rieka Litani je severnou hranicou Galiley.
Vo vojne medzi Izraelom a Libanonom v roku 2006 pomohli Libanončanom vybudované zákopy, ktoré nedovolili izraelským tankom prejsť na stranu Libanonu. Izraelčania boli z toho úplne vykoľajení, že Libanon dokáže klásť odpor, a k tomu ešte veľmi účinný. Toto na druhej strane zvyšovalo adrenalín a odvahu Arabom. Vtedy si uvedomovali, že Izrael nie je nepremožiteľný.
Jedna z agend Hizballáhu je Oslobodenie Palestíny.

Z HISTÓRIE TÝRU A SIDONU

Sidon a Týrus sú najslávnejšie fenické mestá spolu s Byblos a najviac zasahovali do biblickej kultúry. Ako prístavné mestá, ktoré ťažili z obchodu, patrili medzi najbohatšie mestá Blízkeho Východu. Z tohto hľadiska však Židia a ich proroci považovali tieto mestá za značne duchovne podmínované. Boli nositeľmi kultúry, ktorá bola pohanská, požívačná, ako je i naša kultúra, ktorá zdôrazňovala telo, radosť zo života a aj z materiálneho bohatstva. My sami vieme, že v živote pre náš úspech potrebujeme disciplínu, výchovu, sebazaprenie a potrebujeme aj odstup od toho, čo robia druhí. Teda všetko nám je povolené, ale nie všetko sa svedčí.

Týrus - staroveká tribúna

Zvyšky starobylého Týru a Sidonu naznačujú „sláva tohto sveta sa pominie“. Dnes sú  tieto mestá v kontraste so slávou, ktorou kedysi oplývali. Súčasný Týrus a Sidon sú omnoho chudobnejšie ako napríklad Bejrút alebo Byblos.

zvyšky akvaduktu v Týre

Týrus - vstup do mesta

Sidon zničil Nabuchodonozor, Týrus zničil Alexander Veľký a bolo to veľmi dlhé obliehanie – asi 6 mesiacov – obyvatelia Týru sa nechceli vzdať. Nakoniec sa Alexandrovi podarilo preboriť múry mesta a masakroval obyvateľstvo. A tak sa splnili tie proroctvá, ktoré máme u Ezechiela. Ezechiel hovorí o potrestaní Týru pre jeho bohatstvo a krásu, pre jeho pýchu.

Čo je v Sidone veľmi vzácne, sú hrobky, ktorých pôvod siaha do 3.-2. storočia pred Kristom. Mylne sa naznačovalo, že jeden z najkrajších hrobov je hrob Alexandra Veľkého. Alexander tu však ani nezomrel, ani tu nebol pochovaný. Zomrel kdesi v Babylone – teda aj keď Alexander Veľký Sidonom prechádzal a zničil Týrus (v tých dobách bol Sidon Alexandrovým spojencom proti Týru), ťažko nájsť jeho posledné fázy života tu.

Rimania stavali rodinné hrobky najskôr vedľa seba a po zaplnení radu navyšovali na seba poschodia

V Sarepte pri Sidone je veľa ľudí, ktorí fúkajú sklo. Podobne ako aj v Hebrone. Toto umenie siaha hlboko do rímskeho obdobia, lebo Rimania mali radi vázičky a vtedy sa začali vyvíjať sklárske remeslá. Mnohé farebné nádoby nachádzame aj v hrobkách, ktoré majú svoj úctyhodný vek - boli postavené už za čias proroka Eliáša.

V Sidone sa narodil bývalý predseda vlády Libanonu Hariri.

Za poznaním histórie - školský výlet

BYBLOS - JEDNO Z NAJSTARŠÍCH MIEST SVETA

v znaku mesta Byblos je Biblia, kríž i libanonský céder

Byblos patrí medzi najstaršie známe mestá sveta. Už 6-7 tisíc rokov stojí na pôvodnom mieste – teda tam, kde bolo prvý raz postavené. Nikdy nebolo mŕtvym mestom. Jeho kamene by toho vedeli veľa povedať.

Názov mesta Byblos pochádza z gréčtiny. Pravdepodobne vznikol z toho, že v tomto meste sa obchodovalo s papyrusom, ktorý sa dovážal z egyptskej Alexandrie.

Je to mesto fenické, nakoľko od polovice 2. tisícročia pred Kristom ho obývali starí Feničania. V tejto dobe existovali aj ďalšie dôležité fenické prístavy – Týrus (dnešný Súr), Sidon (Sajdá) a Bérytos (Bejrút), kde prekvital obchod i remeslá.

Byblos - mesto moreplavcov

Feničania boli výbornými moreplavcami. Na vodách Stredozemného mora mali k tomu vhodné podmienky. Používali jednoduché plte, bárky s priečelím hlavy draka, ktoré sa dodnes vyrezávajú do cédrového dreva ako jeden zo symbolov krajiny. Spočiatku sa tieto jednoduché lode plavili len pozdĺž pobrežia bez odvahy vyplávať na šíre more, pretože boli nestabilné. Postupne sa však zdokonaľovali.

bárka

Feničania neboli moreplavcami z ničoho. Ich krajina bola veľmi úrodná a bohatá na rôzne zdroje - vždy bolo čo predávať i kupovať. Bohatstvo krajiny v podobe pšenice, jačmeňa, korenín a libanonského dreva bolo tiež dôvodom, prečo tu starí Rimania tak radi stáli jednou nohou.

BOJ IZRAELITOV PROTI KULTÚRE POHANSKÝCH MIEST

Feničania patrili medzi národy nazývané kanáanske. Zo Starého Zákona vieme, že Jozue nikdy nemohol dobyť kanáanske mesta, ktoré ležali na pobreží.
Izraeliti ako predstavitelia nomádskeho sveta nemali radi týchto usadených Kanáančanov. Videli v nich predovšetkým duchovné nebezpečenstvo - nakoľko ich kultúra a život boli výrazne konzumné, predajné, kupecké. A tento vplyv predovšetkým cez moreplavcov prenikal aj na ich územie, hlavne do palestínskych pobrežných miest.
Tieto princípy materializmu sa zdali starozákonným prorokom veľmi plytké a povrchné. Preto proti kultúre Kanáančanov toľko bojovali. A z tohto pohľadu teda treba chápať boj Izraelitov proti Bálovi.

pohľad z križiackej pevnosti na mesto Byblos

Aj dnes, keď pôjdete do Svätej zeme, budete z úst sprievodcov počuť prirovnanie Jeruzalema a Tel Avivu. Jeden je na kopci, druhý je postavený na piesku. V jednom sa ľudia modlia, v druhom si viac užívajú život. Obyvatelia Jeruzalemu sú konzervatívni, v Tel Avive je viac liberálov.
Aj v Libanone i inde to platilo vždy a platí i dnes. Ľudia žijúci v horách, kde je život tvrdší, boli a sú viac duchovnejší – viac sa spoliehajú na Božiu Prozreteľnosť. A tí, ktorí obývajú mestá pobrežia, kde sa darí obchodu a výrobe, boli a sú viac liberálnejší.

nešetrný zásah modernej výstavby do antického charakteru mesta

KOSTOL SVÄTÉHO JÁNA MARKA V BYBLOS

Ján Marek bol sprievodcom Pavla a Barnabáša na prvej misijnej ceste. Tak ako mnohé v krajine – i tento kostol sa dostal do rúk mohamedánov. Moslimovia kresťanské pamiatky neničili v tom zmysle, že by ich demolovali, ale sa o ne nestarali. Prípadne bolo moslimským zvykom prebudovávať kostoly na stajne – tak ako i tento, čím mohamedán prejavil pohŕdanie kresťanskou vierou. Kresťania to brali do úvahy pri stavbe nových kostolov, a „preventívne“ ich stavali s nízkym vchodom, ktorým kôň dovnútra nevošiel. 

križiacky kostol Jána Marka v Byblos je niekoľkokrát prestavaný a určite iný ako vo svojej pôvodine

nádvorie kostola s kamienkovou dlažbou

Križiacka pevnosť nad mestom. Podobné pevnosti sa stavali na celom pobreží Libanonu, a aj na území Sýrie a Palestíny, aby križiaci prostredníctvom nich chránili všetky cesty do Jeruzalema. Pevnosti tak umožňovali bezpečné putovanie kresťanských pútnikov na sväté miesta a zároveň zabraňovali vstup moslimov do Svätej zeme.

všadeprítomné citrusy i ihličnany

moderná ulička v Byblos